Životopis

September 8th, 2010

 

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Jeho otec Hermann Kafka pochádzal z chudobnej českej rodiny, ale bol veľmi energický človek, ktorý túžil po vzostupe. Franzova matka Julia Kafková, rodená Lowyová pochádzala zo zámožnej nemeckej rodiny obchodníkov s textilom a pivovarníkov zo stredočeských Poděbrad.
         Franz prežil veľmi osamelé detstvo, hoci mal 3 sestry. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny. Po maturite sa dal na právo, aj keď vôbec netúžil po štúdiu práva. Chcel študovať filozofiu. Prsty v tom mal jeho otec, ktorý ho takpovediac donútil, aby išiel na právo. Kafka na univerzite chodil len na povinné prednášky, popritom mu však ostával čas na ostatné veci. Navštevoval predstavenia v českom i nemeckom divadle, ako aj prednášky a básnické večery v „Čtenářském a řečnickém klubu německých studentů“. Práve tam spoznáva svojho neskoršieho najlepšieho priateľa a poradcu Maxa Broda. V roku 1906 bol Franz promovaný na doktora práv.
         Pri voľbe zamestnania mal Kafka obrovský problém, keďže právo mu vôbec nebolo blízke. Jediná jeho podmienka bola zamestnanie, kde by bol nezávislý od domova a mal dostatok času na písanie. Mal veľké plány: chcel odísť do cudziny, pretože túžil byť čo najviac kilometrov od rodnej Prahy. Nakoniec však v roku 1907 prijal ponúknuté miesto v poisťovni „Assicurazioni Generali“ s nádejou, že neostane v Prahe. Opak bol pravdou. Po trištvrte roku Franz od „Assicurazioni Generali“ odchádza a za dva týždne, v auguste 1908 začína pracovať v „Dělnické úrazové pojišťovně pro Království české“, kde pracuje až do svojej penzie v roku 1922. Tu boli jeho podmienky priaznivejšie, pretože pracovná doba sa končila už o druhej. Ako zdatný a odborne kvalifikovaný úradník dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu.
         Vo svojom voľnom čase Franz navštevuje verejné prejavy významných českých politikov, sleduje politickú rubriku v „Čase“, vydávaný Masarykom a že sa zúčastňuje na schôdzach sociálne revolučného „Klubu mladých“ nevedel ani jeho najlepší priateľ Max Brod.
         13. augusta 1912 spoznáva Kafka u Maxa Broda svoju budúcu snúbenicu Felice Bauerovu, neskôr začína roky trvajúca korešpondencia medzi nimi dvoma. Bola to jeho najkomplikovanejšia láska, ktorá sa po niekoľkých zasnúbeniach nakoniec skončila.
         Milena Jesenská bola Kafkova druhá veľká láska, pochádzala z prísnej nežidovskej rodiny. Bola ženou bankového úradníka Ernsta Polaka, ktorý ju upozornil na Kafku a ona začala prekladať jeho kratšie texty do češtiny.
 
         V roku 1917 Franzovi diagnostikovali pľúcnu chorobu tuberkulózu. Po sedemročnom márnom boji s chorobou, keď navštívil viacero sanatórií, napr. aj Matliare vo Vysokých Tatrách nakoniec 3.júna 1924 ako 41-ročný zomrel. Ku koncu svojho života ešte naviazal vzťah s mladou Dorou Diamantovou, v ktorom bol veľmi šťastný a ich láska trvala až do jeho smrti. Hoci bol viackrát zasnúbený, nikdy sa neoženil a nemal deti. Nemal cit pre rodinu, bol uzavretý a lepšie sa cítil osamote ako v spoločnosti.
         Posledná prosba priateľovi Maxovi Brodovi znela, aby všetky jeho pozostalosti z tvorby bez prečítania spálil. Brod však jeho prosbu neposlúchol, vďaka nemu sa zachovala tvorba literárne veľmi nedostupného autora.
         Franz Kafka je pochovaný na Strašnickom cintoríne v Prahe.
 
Franz Kafka a jeho vzťahy:
 
         Franz a otec: Pre neho bol otec suverénnym vládcom nad rodinou a nad osudmi ľudí v nej. Bol takpovediac despota. Konflikty medzi nimi boli časté a hlavne v kľúčových momentoch Kafkovho života ako boli výchova, voľba zamestnania, vzťah k príbuzenstvu, vzťahy k ženám. Svojím spôsobom svojho otca veľmi obdivoval, ale takisto mal pred ním rešpekt a strach.
 
         Franz a matka:Bola to milujúca manželka a matka, ktorá trávila všetok svoj čas v spoločnosti manžela. Bola jeho pravou rukou v obchode. V konfliktných situáciách medzi otcom a deťmi sa snažila upokojiť manželove výbuchy. Franz sa sám cítil skôr ako potomok Lowyovcov, ich miernej a citlivej povahy. Neskôr sa sám vo svojej rodine cítil ako cudzinec, ktorý do rodiny nepatrí. Za všetko obviňoval seba, hoci oboch rodičov miloval.
 
         Franz a sestra Ottília Kafková: Bola jeho najmladšou sestrou. Napriek vekovému rozdielu deviatich rokov ju mal z 3 sestier najradšej. Pravdepodobne preto, že obidvaja mali konflikty s otcom a čelili jeho tlaku. Ottla pomáhala Franzovi najmä tým, že ho obklopovala sesterskou starostlivosťou, zariaďovala mu praktické veci. On ju taktiež vo všetkom podporoval, dokonca strávil na jej statku v Siřemi prvé mesiace zotavovania po prepuknutí choroby.
 
         Franz a jeho priatelia: Okruh Kafkových priateľov bol úzky a vytvoril sa už v detstve, na obecnej škole ( Hugo Bergmann), na gymnáziu (Oskar Pollak) a na univerzite. Do skupiny jeho priateľov patrili Felix Weltsch, Oskar Baum a jeho najvernejší priateľ Max Brod, ktorý jeho dielo uvádzal a propagoval a ako prvý odhadol veľkosť jeho talentu.
 
Neskôr nové priateľstvá nadväzoval veľmi ťažko, pretože sa stal veľmi uzavretým. Výnimky tvoria vzťah k židovskému hercovi Izchakovi Lowymovi a vzťahy počas choroby v sanatóriách napr. s medikom Robertom Klopstockom. Franz nemal mnoho priateľov, pretože bol uzavretý sám do seba, nedôveroval sebe, ani ľuďom. Nemal proti nim nič, len sa s nimi nemal o čom rozprávať, čo vyplývalo z jeho uzavretej povahy.
 
         Franz a Praha: Bol tzv. „pražský nemec“. Žil síce v Prahe, ale pohyboval sa medzi Nemcami. Celý život túžil opustiť rodinu a odísť niekam ďaleko od Prahy, kde by sa mohol pokojne venovať svojej literárnej činnosti. Jeho sny sa však nikdy nesplnili. Paradoxom je, že celý svoj život prežil práve v Prahe. Okrem posledných rokov, keď bol nútený vyhľadávať sanatória, sa málokedy vzdialil zo svojho rodného pražského Starého Města. „Tady bylo mé gymnázium, tam v té budově, co se dívá sem, univerzita a kousek dál vlevo moje kancelář. V tomhle malém kruhu je uzavřen celý můj život.“ 1)
 
         Franz Kafka a jeho duševný svet: Franz mal osamelé detstvo a nemal žiadnu výchovu, rodičia mu dávali len povinnosti. To sa odrazilo aj na jeho duševnom živote v budúcnosti. Žil v rodine medzi blízkymi, no cítil sa sám. Bol uzavretý, osamelý. Jeho osobnosť bola veľmi zložitá. Mnohí si môžu myslieť, že bol psychický chorý, no on bol naopak veľmi inteligentný, hĺbavý. Jeho celý život bol zápasom so svetom a taktiež so samým sebou. Nedokázal byť ľahkovážny, za všetko sa cítil zodpovedný a často mával pocit viny. Práve týmto jeho postojom preniesol do českej literatúry filozofický smer-existencializmus. Jedinou jeho radosťou bola jeho sestra, najlepší priateľ, ale najmä literatúra. Naozaj žil, len keď písal. No jeho písanie taktiež sprevádzali pocity ako strach, alebo úzkosť a taká je aj jeho tvorba.