Charakteristika postáv

 

Gregor Samsa: Gregor je mladý obchodný cestujúci, ktorý veľmi tvrdo pracuje. Ako jediný syn v rodine je sám živiteľom rodiny. Doma má otca, matku a sestru, o ktorých sa musí postarať. Svoju rodinu veľmi miluje, preto sa snaží, aby mali všetko, čo potrebujú. Jeho životnou náplňou je práca a starosť o rodinu. Paradoxom je, že tú prácu nenávidí.
„Ach bože, pomyslel si, jaké namáhavé povolání jsem si to zvolil! Denondenně na cestě. Obchodních trampot je mnohem víc než doma v základním obchodě a mimoto musím ještě snášet tohle svízelné cestování, starat se o vlaková spojení, nepravidelně,špatně jíst, stýkat se s lidmi v tom ustavičně střídavém, vždycky jen přechodném provozu, který nikdy nedospěje k srdečnosti. Aby to všechno čert vzal!“ 2)
       Na ostatné veci mu čas neostáva, poriadne nespí, neje, nestýka sa s ľuďmi, nemá priateľov, no najmä zanedbáva sám seba a svoj vlastný život, svoju dušu. Potláča svoje ľudské potreby, pretože rodinu považuje za najdôležitejšiu a chce splniť svoju povinnosť, t. j. živiť ich. Jeho život je typickým stereotypným životom. Túži to zmeniť, ale z práce odísť nemôže.
„Kdybych se kvůli rodičům nepřemáhal, dávno bych dal výpověď, postavil bych se před šéfa a z hloubi duše bych mu povědel, co si myslím.“3)
         Keď sa zobudí a zistí, že sa z neho stal hmyz, prvé, čo ho napadne nie je jeho premena, ale fakt, že zmeškal vlak do práce a príde neskoro. Myslí si, že premena je len v jeho podvedomí.
„Co kdybych si ještě trochu pospal a zapomněl na všechny ztřeštěnosti…“ 4)
            Vôbec sa nezamýšla nad tým, čím sa stal alebo aký je dôvod premeny. No ako sa chce zodvihnúť z postele so svojím veľkým bruchom a množstvom nožičiek a zistí, že jeho hlas sa zmenil, keď chce odpovedať matke, začne si postupne uvedomovať, čo sa deje.
Řehoř se polekal, když uslyšel svůj hlas, jak odpovídá…“ 5)
            Nerozmýšľa nad dôvodom premeny, neprepadne panike, ale ako keby si ešte neuvedomoval, že je vlastne iný, zmenil sa. Berie to ako samozrejmosť, jediné, čo ho trápi je ako sa bude cítiť rodina.
         Ako rýchlo sa premení Gregor na hmyz, tak rýchlo sa začínajú meniť vzťahy a postoje v rodine k nemu.
 
Gregor a otec: Gregor si svojho otca veľmi váži a miluje ho, ako celú svoju rodinu. Ako rodiča ho rešpektuje, cíti, že sa musí o neho, matku a sestru postarať.
 
Otec má Gregora rád a je s ním spokojný, kým nosí domov peniaze a rodina má, všetko, čo potrebuje. V ráno premeny sa otec znepokojuje, čo sa s ním stalo, ale správa sa k nemu chladne. Akonáhle zistí, že Gregor sa premenil na hmyz, prestane si ho všímať, prestane pre neho existovať, jeho syn akoby zomrel a „to“ v izbe bolo len nejakým zvieraťom. Viac sa o ňom s rodinou nerozpráva.
No otca skôr trápi ako budú žiť, keďže už nemajú nikoho, kto by ich živil. Vytiahne úspory, ktoré šetrili, ale je to málo, tak sú nútený predávať veci z bytu.
„Řehoř za dveřmi horlivě přikyvoval a radoval se z té nenadálé prozíravosti a šetrnosti.“ 6)
         Tento stav rodiny trápi taktiež aj Gregora. Cíti sa vinný voči otcovi a aj ostatným, že už ďalej nemôže živiť rodinu.
„Jenomže otec byl sice zdravý, ale starý muž, který už pět let vůbec nepracoval a rozhodně se nemohl přeceňovat…“ 7)
            Naopak, otec sa o Gregora nezaujíma. Dokonca je k nemu vo viacerých situáciách surový, ako keby si neuvedomoval, že je to jeho syn, ale len nejaké zviera. Jednou z nich je aj keď ho chce zahnať do izby a hádže po ňom jablká, ktoré mu spôsobia veľké a dlhodobé rany, nielen na tele, ale aj na duši.
„Těžké Řehořovo poranění, s nímž se přes měsíc trápil – jablko, které si nikdo netroufal vyjmout, zůstalo jako viditelná upomínka vězet v mase…“ 8)
 
Gregor a matka: Svoju matku Gregor tiež miluje, má k nej však iný, vrúcnejší vzťah ako k otcovi. Matka sa k nemu takisto správa inak ako otec. Má ho veľmi rada a robí si o neho starosti, keď ráno nevychádza z izby.
„Řehoři , ozvalo se-byla to matka – je tři čtvrti na sedm. Nechtěls odjet? Ten něžný hlas!“ 9)
            Po premene sa ho bojí, radšej sa k nemu nepribližuje, pretože má labilnejšiu povahu, pri pohľade na Gregora stráca vedomie. Stále ho ľutuje a neprestane ho mať rada, ale svoj odpor nedokáže prekonať a navštíviť ho.
Raz sa však odváži, keď s Markétkou odkladajú nábytok s jeho izby. Matka nechce odstrániť všetok nábytok, no Markétka ju presvedčí, že je to pre Gregora lepšie, aby mohol liezť po stenách.
„…A což jestli to bude vypadat, jako bychom oklízením nábytku dávaly najevo, že už se vzdávame jekékoli naděje na zlepšení a bezohledně ho opouštíme?“ 10)
         Gregor s tým taktiež nesúhlasí a začne protestovať, sadne si na svoj obľúbený obraz. Keď ho tam matka uvidí, tak znova omdlie.
„Ach bože, bože! A s rozpaženýma rukama, jako y si nade vším zoufala, svalila se na pohovku a zůstala ležet bez hnutí.“ 11)
 
         Takýto scenár sa opakuje viackrát a on sa cíti vinný za všetko, čo sa matke stalo. Dokonca jej chce pomôcť, len nevie ako. Toto však vždy rozzúri otca a skončí to vždy rovnako s otcovou surovosťou.
Řehoř byl teď odříznut od matky, která je snad jeho vinou na pokraji smrti, nemohl teď nic dělat, jenom čekat a sklíčen výčitkami a obavami začal lézt…“ 12)
 
       Gregor a jeho sestra Markétka: Gregor má k Markétke úplne iný vzťah ako k rodičom. Ona je jeho najobľúbenejší člen rodiny. Má ju veľmi rád, pretože sa v nej vidí. Urobil by pre ňu všetko. Hrala krásne na husliach a on chcel, aby sa dostala na konzervatórium, bol ochotný jej to platiť.
„Často, když se Řehoř nakrátko zdržel ve městě a hovoril se sestrou, zmínili se letmo o konzervatoři, ale vždycky jen jako o krásném snu, na jehož uskutečnění nebylo pomyšlení, a rodiče dokonce i tyto nevinné zmínky neradi slyšeli, ale Řehoř na to myslel velmi zřetelne a chystal se, že to slavnostě oznámí na Štedrý večer.“ 13)
            Gregor taktiež nechcel, aby jeho sestra pracovala a tiež sa cítil vinný, že nedokáže ďalej živiť rodinu. Túžil, aby si jeho sestra užívala mladosť, kým môže.
A má vydělávat peníze sestra, ve svých sedmnácti letech ještě dítě, které se přece musí dopřát, aby mohla žít jako dosud, aby se tedy mohla pěkně oblékat, dlouho spát, pomáhat v domácnosti, podílet se tu a tam na skromné zábavě a především hrát na housle?“ 14)
       Po premene bola Markétka jediná, ktorá sa o Gregora starala. No nebolo to z čistej lásky k bratovi. Markétka bola vo svojej rodine nepodstatná, jej slovo nemalo žiadnu váhu a nemala žiadnu zodpovednosť. Toto bola šanca pre ňu, keď mohla dokázať, že je niekto, mohla sa realizovať, mala nejaké postavenie, jej slovo malo váhu a nadobudla zodpovednosť.
„…zvykla si, jistě ne docela neprávem, že když se hovořilo o Řehořových záležitostech, vystupovala vůči rodičům jako zvláštní znalec…“ 15)
            Rodičia jej to brali a uznávali ju, pretože oni sami sa neodvážili vojsť do Gregorovej izby, ani sa o neho postarať.
„Prvních čtrnáct dní se rodiče nedokázali odhodlat, aby za ním přišli, a často slýchal, že naprosto uznávají nynější sestřinu práci…“ 16)
       Neskôr, keď sestra tiež musela pracovať, už nemala toľko času venovať sa Gregorovi, stratila o neho záujem. Jej úlohu prebrala slúžka, ktorá sa Gregora vôbec neštítila, dokonca sa mu aj posmievala, čo Gregora veľmi ranilo, pretože stále bol ešte človekom a mal city.
 
         Paradoxom je, že nakoniec práve sestra, od ktorej by to Gregor vôbec nečakal, ktorú mal najviac rád, vyjadrí svoju nespokojnosť a chce sa Gregora zbaviť.
„Milí rodiče, řekla sestra a úvodem bouchla rukou do stolu, takhle to dál nepůjde.Jestli to snad nechápete, já to chápu. Nevyslovím před tím obludným zvířetem bratrovo jméno a řeknu tedy jenom :musíme se pokusit, jak bychom se toho zbavili. Zkusili jsme, co bylo v lidských silách, abychom se o to starali a snášeli to, nikdo nám snad nemůže vůbec nic vytknout.“ 17)
         Presviedča svoju rodinu, že to nie je jej brat, ale len nejaké zviera, nazýva ho „to“. Chce ospravedlniť svoju bezcitnosť, tým, že to nie je Gregor, aj keby to bol on, už dávno by ich nechal žiť svoj život a netrápil ich.
Kdyby to byl Řehoř už dávno by pochopil, že lidé nemohou žít pohromadě s takovým zvířetem a dobrovolně by odešel.“ 18)
         Gregor aj sám vie, že musí zmiznúť, má pocit viny, namiesto, aby mala pocit viny jeho rodina. Nechce im robiť problémy, preto zomiera. Zomiera z pocitu viny, nedostatku jedla, zanedbania, taktiež ako aj nedostatku starostlivosti. No svoju rodinu aj napriek všetkému stále ľúbi.
         Slúžka nájde Gregora mŕtveho a komentuje to slovami:
„Jenom se podívejte, už je to chíplý, tady to leží, dočista a načisto chcíplý!“ 19)
            Rodine vyhŕknu slzy, no nie od smútku, ale od úľavy. Po pár mesiacoch, všetci traja idú na prechádzku a pritom si robia vyhliadky do budúcnosti, pretože dovtedy im v tom Gregor prekážal.