Ideový rozbor

1.Premena
Premena v tomto diele nie je len premenou Gregora na hmyz, ale aj premena jeho rodiny.
         Gregorova premena na hmyz je trestom pre neho, pretože nemyslí na svoj život, na seba, ale len na rodinu a prácu. Zanedbáva sám seba, nemyslí na nič iné, len na prácu a starosť o rodinu. To vedia aj všetci jeho príbuzný, no najlepšie matka.
„Už se skoro zlobím, že večer nikam nejde, teď byl přece celý týden ve městě, ale večer byl pokaždé doma. Sedává s námi u stolu a čte tiše noviny, nebo prohlíží jízdní řády.“ 20)
         Po premene sa nezamýšľa nad dôvodom premeny, netuší, že je to trest, ešte naopak pociťuje vinu za svoju premenu. Chce odísť do práce, napriek tomu, že sa stal hmyzom. Zožiera sa vinou, aj keď rodina sa k nemu správa neľudsky.
         Gregor neverí sám sebe, stále sa podceňuje a premena má byť spôsob, aby si to uvedomil, no výsledok je úplne opačný. Ešte viac sa obviňuje, že robí problémy svojej rodine, ktorá sa musí o neho starať, nemá peniaze, pretože živiteľ rodiny je „zviera“. V tomto sú silné autobiografické črty s autorom, pretože aj Kafka sa neustále podceňoval, neveril si, zanedbával svoj osobný život.
         Gregor sa premenou odcudzil svojej rodine tak ako sám sebe. Rodine sa odcudzil svojím vonkajškom, kým vo vnútri ostal rovnaký, čiže človek. No sám sebe sa vzdialil svojím vnútrom už pred premenou. Neskôr to bolo ešte horšie. Zo začiatku sa o seba ako o hmyz ešte ako tak staral. Potom sa však stal ľahostajným a nič ho nezaujímalo.
Řehoř teď už skoro vůbec nic nejedl. Jen když šel náhodou kolem připraveného pokrmu, vzal malé sousto do úst, celé hodiny je tam držel a potom je většinou zase vyplivl.“ 21)
S takýmto odcudzením ako nejaký hmyz aj zomrel.
„Brzy zjistil, že se teď už vůbec nedokáže pohnout. Ani se tomu nedivil, spíš mu připadalo nepřirozené, že se na těch tenkých nožičkách mohl do té chvíle opravdu pohybovat. Jinak mu bylo celkem příjemné. Bolelo ho sice po celém těle, ale tušil, že bolesti asi pozvolna poleví a nakonec docela pominou.“ 22)
 
2.Premena rodiny
       Gregorova rodina ho má rada, kým vďaka nemu majú všetko, čo chcú. Sú mu vďačný, veď je takpovediac ich živiteľom. Nikdy však nepomysleli na to, čo sa stane, ak by ich Gregor už ďalej živiť nemohol. Neuvažovali nad tým, ako by sa zachovali, keby sa člen ich rodiny zmenil na „netvora“. Tento problém sa dá jednoducho aplikovať aj do obyčajného života. Môžeme si predstaviť, ako by sme sa zachovali, keby sa náš blízky jedného rána prebudil napr. s netvorenou tvárou, či ochrnutím? Boli by sme schopný sa o neho starať, bez toho, aby nám to neliezlo na nervy? Myslím, že to nie je možné.
         Reakcia Gregorovej rodiny bola úplne normálna. Tak by sa zachovala asi väčšina.
Matka – stála tu, ačkoli zde byl prokurist, s vysoko zježenými, ještě od večera rozpuštěnými vlasy – pohlédla nejprve se sepjatýma rukama na otce, potom postoupila dva kroky k Řehořovi a uprostřed svých sukní, dokola se kolem ní rozprostírajících, skácela se na zem s tváří docela nezvěstně pokleslou k hrudi. Otec s nevraživým výrazem zaťal pěst, jako by chtěl Řehoře odstrčit zpátky do jeho pokoje, potom se nejistě rozhlédl po obývacím pokoji, zakryl si pak rukama oči a plakal, až se mu otřásala mohutná hruď.“ 23)
Členovia rodiny sa ho vo chvíli premeny začnú štítiť, nechcú chodiť do jeho izby. Jediný, kto o neho prejavuje záujem je jeho sestra, aj to nie z čistej lásky, či ľútosti, pretože tým nadobúda pocit dôležitosti.
No po čase už ani sestra nemá na neho čas, lebo musí pracovať. Celá rodina sa mu čím ďalej, tým viac odďaľuje. Zanedbávajú ho, nestarajú sa o neho. A on má kvôli tomu ešte pocit viny, že im prekáža, keď dovtedy sa o nich staral on, vďaka nemu mali byt a rodinné pohodlie.
Dokonca rozmýšľajú ako sa ho zbavia. Tu je paradoxné, že s tým návrhom príde sestra, od ktorej sa to vôbec neočakáva. Chcú sa tváriť, ako keby brata nemali, ako keby zomrel. Tým sa snažia ospravedlniť svoju bezohľadnosť.
„Pak bychom neměli bratra, ale mohli bychom žít dál a s úctou na něho vzpomínat.“ 24)
Aj v tomto probléme vidíme spojitosť so životom Franza Kafku. Ako sa Gregor cítil vo svojej rodine, tak isto sa cítil aj Kafka vo svojej. Bol osamelý, opustený, odcudzený.
 
3.Surovosť a neľudskosť
       Surovosť a neľudskosť sa prejavuje v tomto diele najmä u otca. Otec je veľmi mohutný chlap a v mnohých smeroch ho Kafka spája so svojím vlastným otcom. Gregor svojho otca rešpektuje, no zároveň sa ho bojí, rovnaké je to aj u Franza.
         Gregorov otec nedokáže ustrážiť svoju povahu, tak mnohokrát sa mu stane, že Gregorovi, už po premene, ublíži. Jedným z najhorších incidentov je situácia, keď do neho otec začne bezohľadne hádzať jablká.
„Ta malá červená jablka se jako zběsilá koulela po podlaze a narážela na sebe. Slabě hozené jablko zavadilo o Řehořův hřbet, ale neškodně po něm sklouzlo. Zato další, které přiletělo vzápětí, se Řehořovi doslova zarylo do hřbetu.“ 25)
Táto surovosť a bezohľadnosť by Gregorovi až tak nevadila, keby sa ho to nebolo bývalo dotklo aj vo vnútri.
„Těžké Řehořovo poranění, s nímž se přes měsíc trápil – jablko, které si nikdo netroufal vyjmout, zůstalo jako viditelná upomínka vězet v mase – zřejmě i otci připomnělo, že Řehoř přes svou nynější smutnou a ohyzdnou podobu je člen rodiny…“ 26)
Slúžka v rodine taktiež nebola ľudská ku Gregorovi. Keď sa o neho „starala“, tak mu viackrát uštedrila nepekné poznámky na jeho vzhľad.
„Pojď sem, ty starý hovnivále!“ 27)
         Tieto poznámky sa Gregora veľmi ranili, pretože bol ešte stále vo vnútri človek, nielen nejaký netvor.
         Sestra s k nemu taktiež nezachovala ľudsky. Hoci sa od začiatku jediná o Gregora starala, no prvá navrhla rodičom, aby sa ho zbavili. Autor to urobil zámerne, pretože pochopiteľne by sme to všetci očakávali od otca, ktorý bol síce surový, no nedokázal to navrhnúť.
         Najväčší ohľad na Gregora brala jeho matka. Bála sa ho a nemohla sa na neho pozerať, no jediná s ním súcitila. Nechcela, aby mu so sestrou vypratali všetko nábytok z izby, aby si nemyslel, že stratili nádej.
„ a což jestli to bude vypadat, jako bychom odklízením nábytku dávaly najevo, že se už vzdáváme jakékoli naděje na zlepšení a bezohledně ho opouštíme?“ 28)
            Aj keď s ním súcitila, nedokázala sa vzoprieť rodine a pomôcť mu, či podporiť ho. Podľahla otcovi, ako to bolo v reálnom živote Franza Kafku.
 
4.Rodina po smrti Gregora
         Po Gregorovej smrti sa prejaví ich neľudskosť najviac. Slúžka ľahostajne skonštatuje, že Gregor zomrel. Otec, matka a sestra síce začnú plakať, no nie je to žiaľ. Sú to slzy, ktoré znamenajú koniec ich trápenia, všetkým sa im uľavilo. Sú v skutočnosti veľmi radi, že Gregor je mŕtvy, pretože budú mať šancu zasa žiť normálne. Konečne sa zbavili prekážky, ktorá im stála v ceste.
„Nu, řekl pan Samsa, teď můžeme děkovat Bohu.“ 29)
V ten deň si všetci zoberú dovolenku a idú na prechádzku, lebo dovtedy si to nemohli dovoliť. Okamžite na Gregora zabúdajú a robia si plány do budúcnosti. Zistia, že všetci traja majú veľmi výhodné zamestnania a ich život sa má šancu vrátiť do normálnych koľají.
Rodičia taktiež plánujú ako svoju mladú a peknú dcéru vydajú a zabezpečí im svojou mladosťou dobrú budúcnosť.
„A připadalo jim jako potvrzení jejich nových snů a dobrých úmyslů, když u cíle cesty dcera první vstala a protáhla své mladé tělo.“ 30)
 
5.Absurdita
Toto dielo je plné absurdity. Sám autor je nazývaný autorom absurdity. Množstvo situácií, obrazov, ktoré sa vymykajú obyčajnej logike. Už samotná premena Gregora Samsu je absurdná. Jeho reakcia na premenu je taktiež veľkou absurditou. Normálny človek by sa zhrozil nad svojím výzorom, no Gregor myslí skôr na prácu.
„Tak, řekl Řehoř a uvědomoval si ovšem, že je jediný, kdo zachoval klid, hned se obléknu, zabalím kolekci a jedu.“ 31)
Gregorov celý život po premene je absurdnou záležitosťou, jeho život v jednej izbe, lezenie po stenách, vylučovanie akejsi tekutiny…
„vždyť také při lezení tu a tam zanechával stopy své lepkavé látky…“ 32)
Sestrine správanie je taktiež mimoriadne absurdné, práve od nej sa nečaká, že sa bude chcieť Gregora zbaviť, no to bol autorov zámer.
Nevyslovím před tím obludným zvířetem bratrovo jméno a řeknu tedy jenom: musíme se pokusit, jak bychom se toho zbavili.“ 33)